História obce

Názov obce sa vyskytoval v rôznych obmenách: 1369 Lomna, 1382 Lumpna, 1410 Lomna, 1920 Lomné, maďarsky Lomna.

História obce Lomné bola donedávna málo známa. Vďaka najnovším výskumom J. Beňka je už známe, ako a kedy obec vznikla. Uvádza, že jedinou písomne doloženou osadou v severnej časti Zemplína, založenou na nemeckom dedinskom práve je práve Lomné (possessio Lona).

Obec založili šľachtici s Rozhanoviec krátko pred rokom 1347, a to prostredníctvom šoltýsa Petra. Mičbánov syn Lorand v úsilí zachrániť zrejme aspoň časť svojho staršieho majetku, roku 1347 vypálil a zdevastoval Lomné. Tento jeho čin vyvol v roku 1347-1356 spor, ktorý sa predbežne skončil tým, že spišská kapitula vytýčila hranice Lomného. S týmto rozhodnutím sa však Lorand neuspokojil a roku 1357 opäť prepadol a vypálil Lomné. Tieto pohnuté začiatky obce sa určite upokojili po roku 1369, keď obec patrila hradu Čičava.

Roku 1382 obec patrila hradu Čičva, rodine Rozgonyiovcov, ktorá si ju udržala aj v spore s makovickými Cudarovcami (1391-1394). Posledným zemepánom obce bola rodina Hallerova.

V roku 1715 mala 16 opustených a 6 obývaných domácností, v roku 1787 mala 38 domov a 271 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 58 domov a 432 obyvateľov.
Za I. ČSR tu mali silné pozície komunisti. Obyvatelia sa zapojili do SNP. JRD bolo založené v roku 1958. Okrem poľnohospodárstva pracovali obyvatelia v priemyselných závodoch v Stropkove.

Miestni obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. V týchto troch činnostiach môžeme očakávať obsah historického znaku obce. Zatiaľ poznáme iba jej nápisové pečatidlo z roku 1837, ktorého odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1864. Text v poli pečatidla vyrytý v kurzíve znie: * Zemplén Vármegye Dobrai Kerület Lomna Helység Petsétye 1837.